Drevostavby, ktoré mieria k oblakom

Keď sa povie drevodom, mnohí si predstavia malý rodinný dom v pokojnej štvrti. Niečo útulné, s vôňou dreva, čo vyrástlo rýchlo a zabývalo sa ešte rýchlejšie. Ale drevo dnes už dávno nie je len o domčekoch pri lese. Niektorí architekti ho berú ako stavebný materiál, ktorý nepozná hranice. A posúvajú ho vyššie. Doslova.

Nórska veža, ktorá zmenila pravidlá

Na brehu jazera Mjøsa stojí budova, ktorá mení pohľad na to, čo je v dreve možné. Volá sa Mjøstårnet a siaha do výšky 85 metrov. Má osemnásť poschodí a zmestí sa do nej všetko, čo mesto potrebuje. Bývanie, kancelárie, hotel, reštaurácia, wellness aj bazén. Všetko pod jednou strechou. A väčšina z toho je z dreva. Nie ako symbol. Ale ako hlavný stavebný prvok.

Drevo tam, kde by ste ho možno nečakali

Mjøstårnet postavili v meste Brumunddal. Názov znamená veža pri jazere. A hoci pôsobí ako výstrelok architektúry, stojí na veľmi poctivom základe. Použili sa miestne materiály. Masívne nosníky, CLT panely, lepené lamelové drevo. Všetko s dôrazom na ekologický pôvod aj praktickú funkciu. Žiadna okrasa, ale premyslený systém. Táto stavba nie je len vysoká. Je to odkaz. Pripomienka toho, že drevo dokáže oveľa viac, než mu väčšina ľudí verí.

Ako také niečo vôbec drží pohromade

Možno si kladiete otázku, ako môže taká vysoká budova z dreva vôbec stáť. Odpoveď je v kombinácii technológie a detailu. Hlavnú konštrukciu tvoria stĺpy z lepeného dreva. Sú navrhnuté tak, aby zvládli aj bočný tlak, napríklad pri silnom vetre. Steny a priečky sú z CLT panelov, ktoré dodávajú pevnosť a stabilitu. V najvyšších poschodiach použili aj oceľové výstuže. Nie kvôli nosnosti, ale kvôli pohybu. Aby sa veža nehojdala. Aj tak však zostáva podiel dreva výnimočný. A dôležitý nielen pre oči, ale aj pre planétu.

Budova, ktorá šetrí aj bez toho, aby to dávala najavo

Mjøstårnet má jedno eso v rukáve. Svoju uhlíkovú stopu. V porovnaní s betónovými vežami je niekoľkonásobne nižšia. Drevo totiž viaže uhlík už počas rastu. Spracúva sa s nižšou spotrebou energie. A keď sa použijú miestne zdroje, zníži sa aj doprava. Výsledok je jednoduchý. Budova, ktorá dýcha inak. A dýcha čistejšie.

A nie je jediná

Mjøstårnet drží rekord, ale nie je sama. Ďalšie stavby sa hlásia o slovo. Ascent Tower v Milwaukee má dvadsaťpäť poschodí a 86 metrov. Aj keď je vyššia, má oceľovo-betónové jadro, takže sa nepočíta ako čisto drevená stavba. Vo Viedni stojí HoHo Tower. Dvadsaťštyri poschodí, 84 metrov, tri štvrtiny konštrukcie z dreva. Zvyšok drží pohromade betón. Aj tak je to veľký krok vpred. Vo Švédsku postavili Sara Cultural Centre. Dvadsať poschodí, divadlo, knižnica, hotel. Všetko v drevenej konštrukcii. Nie ako pokus, ale ako plnohodnotný priestor pre kultúru. A ešte je tu Treet v Bergene. Dlhé roky bol najvyšší. Mal len 49 metrov, ale vtedy to bolo revolučné. Ukázal, že aj výškové stavby môžu mať drevenú dušu.

A čo my

Na Slovensku zatiaľ výškové drevostavby nenájdeme. Ale záujem rastie. Technológie pokročili, skúseností pribúda. A s nimi prichádza aj chuť skúsiť niečo nové. Drevo si našlo miesto v školách, škôlkach, administratíve aj rodinnom bývaní. A kto vie, možno raz uvidíme aj u nás niečo, čo sa priblíži k oblakom.

Prečo sa to vlastne deje

Nie je to len architektúra. Je to aj reakcia na výzvy doby. Klimatická kríza, znižovanie emisií, udržateľnosť. Mnohé krajiny idú príkladom. Podporujú výskum, dotácie, legislatívu. A dávajú drevu zelenú. Pomáha tomu aj pokrok v materiáloch. Dnešné drevo je vrstvené, lepené, presné, pevné a odolné. Nemá nič spoločné s doskami z píl. Je to materiál, ktorý architektom dáva voľnosť a ľuďom priestor, v ktorom sa dobre žije.

Záver, ktorý zostáva stáť

Najvyššia drevostavba stojí v Nórsku. Ale jej význam siaha ďalej. Ukazuje, že keď sa spojí tradícia s inováciou, vznikne niečo, čo má pevné základy a pritom mieri nahor. V WHC vnímame takéto stavby ako potvrdenie toho, že drevo nie je náhrada. Nie je kompromis. Je to plnohodnotná voľba. Pre bývanie, pre život aj pre budúcnosť.